Bratislava 17. augusta (Teraz.sk) – Na jeseň chce ministerstvo školstva
posunúť do parlamentu sériu legislatívnych zmien, ktoré budú reagovať na
problémy aplikačnej praxe. Súbor opatrení, ktoré ministerstvo v tejto
súvislosti realizuje, prirovnal minister školstva Tomáš Drucker
(Hlas-SD) v TASR TV k Nežnej revolúcii v školstve.

Cieľom podľa neho nie je robiť veľké zmeny len preto, aby ministerstvo
mohlo prezentovať reformy. Naopak, rezort chce nadviazať na tie kroky
predchodcov Tomáša Druckera, ktoré sa v praxi osvedčili a doplniť ich
novými koncepčnými opatreniami. „Zmien, ktoré momentálne predkladáme, je
okolo 89, aj preto sme tomu dali prívlastok Nežná revolúcia v školstve,“
poznamenal Drucker.

Tempo inovácií, ktoré dnes vstupujú do života ľudí, sa podľa neho stále
zrýchľuje a dnešní mladí ľudia budú musieť byť pripravení na omnoho
väčšiu dynamiku zmien, akej boli vystavení ich rodičia. „Nepotrebujú sa
učiť naspamäť, ale potrebujú vedieť aplikovať veci, vedieť sa veľmi
rýchlo prispôsobiť, doučiť, zmeniť,“ konštatoval minister.

S tým súvisí dôraz na získavanie zručností, ktorý by sa mal začať čo
najskôr, už v predškolskom veku. „Veľká reforma, ktorá sa teraz
pripravuje, od januára nového roku by mala platiť, je zmena financovania
materských škôl. Deti budú mať od septembra tohto roku právo na miesto v
materskej škole od štyroch rokov, od troch rokov to bude od januára,“
konštatoval Drucker.

Cieľom podľa neho nie je iba to, aby sa deti dostali do výchovy a
vzdelávania čím skôr, ale aj to, aby sa to týkalo čím väčšieho počtu
detí. „Za desiatky miliónov eur sa teraz stavajú nové škôlky. Z plánu
obnovy, keď som prišiel, sa plnili tie veci možno na 15 percent. Dnes
máme uzatvorené výzvy na 100 percent,“ tvrdí minister.
Kurikulárna reforma na základných školách by sa podľa neho mala viac ako
obsahu učiva týkať práve získavania zručností. „Deti majú stále väčší
problém s gramotnosťou. Naučíte ich počítať príklad a keď im ho dáte vo
forme slovnej úlohy, tak to nezvládajú,“ povedal.

Na Slovensku vznikla popri iných menšinových školách ako pilotný projekt
aj prvá škola s vyučovacím jazykom rómskym. Podľa ministra túto možnosť
aj pre rómsku menšinu otvorila kodifikácia rómskeho jazyka. Drucker
odmieta, že by takáto škola zhoršila šance detí na integráciu do
majoritnej spoločnosti. Naopak, ak dieťa prežije celé detstvo v
inojazyčnom prostredí, je pre neho podľa ministra náročné nastúpiť do
procesu vzdelávania kompletne v slovenskom jazyku.

Ministerstvo podľa neho musí najmä na základných a stredných školách
doháňať aj výpadky vo vzdelávaní, ktoré vznikli počas covidu. „Zasiahlo
to celý svet, to vidieť aj na PISA testoch. Žiaľ, Slovensko má ešte
horšie výsledky ako veľká časť Európy,“ tvrdí Drucker.

Rezort preto podľa neho musí súčasne riešiť akútne problémy, vrátane
následkov epidémie covidu, ale aj dlhodobé problémy školstva, ktorých
zvládnutie sa v praxi prejaví až v dlhoročnom kontexte. „Od materských
škôl cez základné a stredné školy až po vysoké školstvo, všetko musíme
riešiť,“ konštatoval minister.

Ministertvo školstva podľa neho rozbieha optimalizáciu siete stredných
škôl s cieľom integrovať malé školy do väčších celkov, ktoré budú
schopné pri príprave študentov efektívnejšie spolupracovať so
zamestnávateľmi v regióne. „Nie je cieľom zatvoriť niekde napríklad
učilište, ale dostať pod jednu strechu viacero menších škôl,“ tvrdí. Do
budúcnosti rezort uvažuje aj o zavedení matematiky ako povinnej súčasti
maturitných skúšok. Zmena podľa neho nepríde skokovo zo dňa na deň, ale
chcú vopred avizovať, akým spôsobom na ministerstve uvažujú.

Rezort školstva sa podľa neho systematicky snaží podporovať štúdium na
tých stredoškolských a vysokoškolských odboroch, kde samotný trh práce
signalizuje nedostatok odborníkov. „Sú to elektrotechnici, stavbári,
strojári, ale aj lekári, učitelia či energetici,“ konštatuje Drucker.
Ministerstvo podľa neho realizuje opatrenia jednak na podporu vysokých
škôl, ktoré týchto odborníkov pripravujú, jednak na podporu študentov
nedostatkových odborov, napríklad formou štipendií.

Neustále inovácie a stále rýchlejšie tempo zmien podľa Druckera vytvára
tlak aj na reformu celoživotného vzdelávania, ktorú ministertvo tiež
rozbieha. „Zmien je veľa, celoživotné vzdelávanie, optimalizácia siete
stredných škôl a ďalšie veci, všetko momentálne v jednom veľkom balíku,“
zhrnul.