ZÁZNAM: Brífingy po rokovaní hospodárskej a sociálnej rady vlády SR.
Pozrite si záznam.
L. Kamenický: Pohľady na štátny rozpočet v rámci tripartity sú protichodné
Bratislava 14. októbra (TASR) - Pohľady na návrh štátneho rozpočtu v rámci tripartity sú veľmi protichodné. Vláda plánuje v budúcnosti komunikovať viac so sociálnymi partnermi. Uviedol to v pondelok minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) po rokovaní tripartity.
"Tripartita je orgán, v ktorom sú zastúpené odborové organizácie, zamestnávatelia a ich predstavy boli veľmi protichodné. Na jednej strane sme počúvali o tom, že treba urobiť personálne audity, na druhej strane hovorili, aby sa prepustili ľudia. Odborári hovorili o tom, ako majú mnohé organizácie menej ľudí a potrebujú viac zamestnancov," uviedol šéf rezortu financií s tým, že ide o veľmi citlivé otázky. Mnohí z diskutujúcich podľa neho pochopili, že situácia nie je ľahká.
Vláda má podľa Kamenického jasný plán, ako ozdraviť verejné financie. Na budúci rok plánuje deficit na úrovni 4,72 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom v ďalších rokoch by ho chcela znížiť na 3,7 % a v roku 2027 na tri percentá. "Ak by sme nekonsolidovali, podľa prepočtov by v roku 2027 dlh dosiahol 66 % HDP," podotkol.
Konsolidácia by podľa neho mala pomôcť taktiež presvedčiť finančné trhy, aby Slovensko odmenili tým, že budú nižšie úroky na dlhopisy. "Čiže na druhej strane ušetríme stovky miliónov eur, ktoré vieme použiť na rôzne sociálne opatrenia, na to, aby sme zmierňovali dosahy konsolidácie na ľudí. Táto vláda si konsolidáciu nevybrala dobrovoľne, museli sme k nej pristúpiť z nevyhnutnosti vzhľadom na zlý stav verejných financií," dodal.
Sociálni partneri podľa Kamenického žiadali, aby s nimi vláda komunikovala skôr. "Zákon o štátnom rozpočte bol prerokovaný na tripartite ešte predtým, než ho prerokuje vláda. Rovnako sme si sľúbili, že v budúcnosti budeme postupovať tak aj v prípade balíka zákonov lex konsolidácia," povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD). Pripomenul, že sa nesiaha na žiaden sociálny benefit, okrem modifikácie rodičovského dôchodku, na čom sa zhodli všetci koaliční partneri.
"Tripartita je orgán, v ktorom sú zastúpené odborové organizácie, zamestnávatelia a ich predstavy boli veľmi protichodné. Na jednej strane sme počúvali o tom, že treba urobiť personálne audity, na druhej strane hovorili, aby sa prepustili ľudia. Odborári hovorili o tom, ako majú mnohé organizácie menej ľudí a potrebujú viac zamestnancov," uviedol šéf rezortu financií s tým, že ide o veľmi citlivé otázky. Mnohí z diskutujúcich podľa neho pochopili, že situácia nie je ľahká.
Vláda má podľa Kamenického jasný plán, ako ozdraviť verejné financie. Na budúci rok plánuje deficit na úrovni 4,72 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom v ďalších rokoch by ho chcela znížiť na 3,7 % a v roku 2027 na tri percentá. "Ak by sme nekonsolidovali, podľa prepočtov by v roku 2027 dlh dosiahol 66 % HDP," podotkol.
Konsolidácia by podľa neho mala pomôcť taktiež presvedčiť finančné trhy, aby Slovensko odmenili tým, že budú nižšie úroky na dlhopisy. "Čiže na druhej strane ušetríme stovky miliónov eur, ktoré vieme použiť na rôzne sociálne opatrenia, na to, aby sme zmierňovali dosahy konsolidácie na ľudí. Táto vláda si konsolidáciu nevybrala dobrovoľne, museli sme k nej pristúpiť z nevyhnutnosti vzhľadom na zlý stav verejných financií," dodal.
Sociálni partneri podľa Kamenického žiadali, aby s nimi vláda komunikovala skôr. "Zákon o štátnom rozpočte bol prerokovaný na tripartite ešte predtým, než ho prerokuje vláda. Rovnako sme si sľúbili, že v budúcnosti budeme postupovať tak aj v prípade balíka zákonov lex konsolidácia," povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD). Pripomenul, že sa nesiaha na žiaden sociálny benefit, okrem modifikácie rodičovského dôchodku, na čom sa zhodli všetci koaliční partneri.
M. Uhlerová: KOZ SR má negatívny postoj k návrhu štátneho rozpočtu
Bratislava 14. októbra (TASR) - Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR má negatívny postoj k návrhu štátneho rozpočtu, a to z dôvodu nesúhlasu so samotnou konsolidáciou. Uviedla to v pondelok prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová po rokovaní tripartity, pričom upozornila aj na problém s dofinancovaním samospráv.
"Vo všeobecnej pokladničnej správe predkladaného rozpočtu je rozpočtovaných 525 miliónov eur, kde sa hovorí o tom, že sú to zdroje na vykrytie záväzkov vyplývajúcich z kolektívneho vyjednávania. Čiže 800-eurová odmena pre budúci rok a päťpercentné zvyšovanie platov v roku 2026. Avšak sú tam zadefinované ďalšie výdavky, ktoré nie sú podrobne vyčíslené, a tieto výdavky by mali byť vykryté uvedenou sumou," uviedla Uhlerová s tým, že tieto zdroje pravdepodobne nie sú dostatočné na dofinancovanie samospráv.
Kolektívne vyjednávanie je podľa nej stále otvorené, pričom sa dohodli na štvrtom kole kolektívneho vyjednávania. Podotkla, že je aktuálne nevyhnutné, aby štát a samosprávy medzi sebou rokovali a vyriešili túto situáciu. "Ak k tomu nedôjde, nedôjde ani k podpisu vyšších kolektívnych zmlúv za stranu samospráv, čo je trochu delikátny problém, pretože samosprávy sú zmluvnou stranou a reprezentujú reprezentatívne združenie zamestnávateľov na strane štátu," dodala Uhlerová.
Vysvetlila, že tieto záväzky by nemohli byť uplatňované na zamestnancov pod samosprávami alebo by na ne nemali nárok. "To je dosť vážny problém. Snažíme sa túto situáciu vyriešiť do dvoch týždňov. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi samosprávou a štátom, tak v tom prípade celá dohoda padá a pre nás sa štát stáva nedôveryhodným partnerom pre kolektívne vyjednávanie," upozornila prezidentka KOZ SR.
Ďalej povedala, že v histórii kolektívneho vyjednávania vyšších kolektívnych zmlúv pre verejnú správu je to prvýkrát, keď sa samospráva rozhodla, že tieto zmluvy nepodpíše, pokiaľ nebude zabezpečené dofinancovanie.
"Vo všeobecnej pokladničnej správe predkladaného rozpočtu je rozpočtovaných 525 miliónov eur, kde sa hovorí o tom, že sú to zdroje na vykrytie záväzkov vyplývajúcich z kolektívneho vyjednávania. Čiže 800-eurová odmena pre budúci rok a päťpercentné zvyšovanie platov v roku 2026. Avšak sú tam zadefinované ďalšie výdavky, ktoré nie sú podrobne vyčíslené, a tieto výdavky by mali byť vykryté uvedenou sumou," uviedla Uhlerová s tým, že tieto zdroje pravdepodobne nie sú dostatočné na dofinancovanie samospráv.
Kolektívne vyjednávanie je podľa nej stále otvorené, pričom sa dohodli na štvrtom kole kolektívneho vyjednávania. Podotkla, že je aktuálne nevyhnutné, aby štát a samosprávy medzi sebou rokovali a vyriešili túto situáciu. "Ak k tomu nedôjde, nedôjde ani k podpisu vyšších kolektívnych zmlúv za stranu samospráv, čo je trochu delikátny problém, pretože samosprávy sú zmluvnou stranou a reprezentujú reprezentatívne združenie zamestnávateľov na strane štátu," dodala Uhlerová.
Vysvetlila, že tieto záväzky by nemohli byť uplatňované na zamestnancov pod samosprávami alebo by na ne nemali nárok. "To je dosť vážny problém. Snažíme sa túto situáciu vyriešiť do dvoch týždňov. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi samosprávou a štátom, tak v tom prípade celá dohoda padá a pre nás sa štát stáva nedôveryhodným partnerom pre kolektívne vyjednávanie," upozornila prezidentka KOZ SR.
Ďalej povedala, že v histórii kolektívneho vyjednávania vyšších kolektívnych zmlúv pre verejnú správu je to prvýkrát, keď sa samospráva rozhodla, že tieto zmluvy nepodpíše, pokiaľ nebude zabezpečené dofinancovanie.
