Bratislava 28. februára (TABLET.TV) – Podnebné mandle zvykneme ľudovo nazývať aj ako „krčné mandle“. Problémy zvyknú robiť u detí, u alergikov, u ľudí s chronickým zápalom, s poruchami imunity, i vo vyššom veku. Niekedy je preto potrebné buď odstránenie alebo zmenšenie krčných mandlí.

Podľa prednostky ORL kliniky existujú dva mechanizmy, keď treba situáciu riešiť. „To je buď opakovaná tonzilitída, čiže opakované akútne zápaly podnebných mandlí, alebo je to enormné zväčšenie podnebných mandlí. Môže to viezť k tomu, že dieťa má vlastne obštrukciu v oblasti hltanovej bránky a mení sa na malého chrápača.“ Lekárka upozorňuje, že následkom toho môže mať pacient rôzne štádiá porúch spánku a dokonca môžu nastať aj problémy s príjmom stravy.

Úplné odstránenie je nevyhnutné najmä v prípadoch, že ide o streptokokovú infekciu, pri ktorej je predpoklad, že by sa pri zanechaní časti tkaniva podnebných mandlí mohla infekcia naďalej šíriť. Ak má ale pacient zväčšené mandle bez zápalu, zvyknú lekári uprednostňovať ich zmenšovanie. Do praxe sa dostáva novodobý prístup, keď sa v lôžku krčnej mandle ponechá úzky lem lymfatického tkaniva, približne 10 %. „Čo v minulosti bolo nepredstaviteľné a bralo sa to ako ponechanie reziduá po mandli, ktoré môže byť naďalej nositeľom infekcie, dnes sa na toto prihliada len pri streptokokových angínach. Pri tých prípadoch, kde sa toto nedokáže, to tam môžeme nechať a znižuje sa tak riziko pooperačných komplikácií,“ vysvetľuje MUDr. Irina Šebová.

Obavy, že naše telo zostane po odstránení alebo zmenšení podnebných mandlí nechránené, sú zbytočné. Sú totiž súčasťou slizničného imunitného systému ľudského tela a patria doň aj ďalšie mandle, spoločne zaraďované pod Waldeyerov lymfatický okruh. „Pri predstave ľudí, že stratou podnebných mandlí stratíme schopnosť imunity, tých T a B lymfocytov, ktoré sa tam produkujú, nie je správna,“ hovorí MUDr. Šebová.

Tak, ako pri všetkých operáciách, treba aj pri zákrokoch na podnebných mandliach počítať s možnými rizikami. „Tie komplikácie nebývajú časté. Krváca zhruba 4 až 6 % pacientov,“ spresňuje lekárka. Upozorňuje však, že netreba podceniť pooperačnú starostlivosť, keďže v súčasnosti ostávajú pacienti v nemocnici oveľa kratšie, než v minulosti.  „Disciplína je predpokladom, aby to dobre prebehlo, ale nie je to stopercentná záruka. Keď pacienti odchádzali siedmy deň domov, tak sme vedeli, že tie najčastejšie vážne riziká sme prekonali. Dnes pacienti odchádzajú v lepšom prípade po 24 hodinách domov. V ešte lepšom prípade zhruba po dvoch dňoch od operácie.“ Podľa slov prednostky Detskej ORL kliniky sedemdňové hospitalizácie už vo väčšine prípadov zdravotné poisťovne nehradia.

Pokojný režim v domácom prostredí by sme mali po zákroku dodržiavať aspoň dva týždne. S nadmernou fyzickou aktivitou, napríklad so športom, treba počkať až do úplného zahojenia sliznice.

Pozrite si ďalšiu časť relácie ZDRAVIE s moderátorkou Klárou Grausovou.