Bratislava 5. januára (Teraz.sk) – Hoci v roku 1993 boli legitímne oba názory - aj podpora vzniku samostatného štátu, aj nesúhlas a snaha o zachovanie federácie, prezident Andrej Kiska pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky vyznamenal len tie politické osobnosti, ktoré boli v roku 1993 za federáciu a osamostatnenie nepodporovali. Tým oživil dávno prekonaný spor a debatu vrátil do roku 1993.

„Považujem za obrovskú tragédiu, ak sa nám tu otvorila rana, o ktorej sme si všetci mysleli, že je už zacelená. Prezident túto tému znovu položil na stôl. Vrátil veľmi agresívnym spôsobom na stôl tézu, že je tu skupina ľudí, ktorí boli proti štátu a tí, čo boli za štát. Tým, čo urobil rozdelil spoločnosť. Hlavný problém nevidím v tom, koho vyznamenal, ale koho nie,“ povedal politický analytik Eduard Chmelár v diskusii v TABLET.TV s publicistom Jurajom Hrabkom .

Samotný Chmelár bol v roku 1993 za samostatnosť Slovenska. Hrabko ju len vzal na vedomie, federáciu považoval za hodnotu a bolo mu ľúto, že ju strácame. Obaja však predpokladali, že dnes už na ich postojoch z roku 1993 nezáleží. „Niekto bol za vznik Slovenskej republiky, niekto si pripomína zánik spoločného štátu. Na tom nie je nič zlé. Česi si tento dátum de facto nepripomínajú,“ poznamenal Hrabko. Chmelár ho doplnil, že dôvod je ten, že Česi dovŕšili svoju národnú emancipáciu už vznikom Československa, preto je pre nich dôležitejší dátum 28. októbra 1918.

„Fedor Gál si za úlohu, ktorú zohral v roku 1989, ocenenie zaslúži. Ale prečo ho nemohol dostať na budúci rok, keď bude okrúhle výročie Nežnej revolúcie? A keď ju už dostal teraz, prečo bol z toho vyňatý katolícky disent, František Mikloško má sedemdesiat rokov,“ poznamenal na margo vyznamenaných Chmelár. 
„Vznik štátu nie je len otázka Vladimíra Mečiara, ale aj celej plejády menej kontroverzných osobností, ktoré sa o štát zaslúžili. Nespomenúť si pri tomto výročí na prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča? Dosť hlúpe. Alebo prvého ministra zahraničných vecí Milana Kňažka, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie slovenskej diplomacie. Nás hneď v prvý deň uznalo 66 štátov, stali sme sa členom OSN. Ani nehovorím, že bol tiež novembrový tribún,“dodal Chmelár.

Samotný prezident Kováč sa podľa neho mimoriadne snažil o to, aby zastupoval všetkých občanov, medzi poradcami mal tak národniara Romana Kaliského, ako aj liberála Pavla Demeša. Do ostrého sporu išiel až vtedy, keď už nebolo možné tolerovať politické metódy Vladimíra Mečiara. Tak Kováč, ako aj nasledujúci prezidenti sa však podľa Chmelára snažili nebyť pri oceňovaní osobností jednostranní.

V tejto súvislosti Hrabko poznamenal, že k formovaniu demokratickej Slovenskej republiky, postavenej na zásadách právneho štátu, prispeli v roku 1998 aj mnohé osobnosti, ktoré v roku 1993 osamostatnenie nepodporovali. Preto považuje delenie ľudí podľa toho, aký postoj zastávali v roku 1993, za nešťastné. „Je výlučnou právomocou prezidenta rozhodnúť, komu udelí medailu. My to môžeme hodnotiť a analyzovať. A politické dôsledky si ponesie,“povedal Hrabko. Osobne si myslí, že prezidentov výber nebol náhodný.

Pritom očakávania od tohoročného vyznamenávania boli veľké, keďže sa konalo pri príležitosti 25. výročia vzniku štátu. „Očakávania nabudil aj samotný Andrej Kiska, už len tým, že vyznamenania udeľoval na prvého januára, po iné roky sa to zvyklo odložiť o týždeň aj o dva. Aj tým, že chcel vyznamenať presne 25 ľudí. Paradoxne, neudelil Rad Andreja Hlinku, ktorý jediný môže niekto dostať za zásluhy o vznik Slovenskej republiky,“ povedal Hrabko.

Viac čítajte tu.