Na slovenských skládkach končia ročne dve tretiny odpadu, kým do roku 2030 to má byť už len desatina. Dokáže SR splniť takýto cieľ? Odpovedal generálny riaditeľ spoločnosti Kosit Marián Christenko.

Jedine Bratislava a Košice v súčasnosti plnia zámer EÚ znížiť množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach. „V oboch mestách je to približne 5% odpadu, ktorý končí na skládke. Ak chce Slovensko splniť limit EÚ, každý rok musí znížiť objem odpadu uloženého na skládke o 4%,“ zdôraznil Christenko, ktorý ocenil zámer Ministerstva životného prostredia zvýšiť poplatky za skládkovanie. „Akákoľvek iná forma nakladania s odpadmi ako skládkovanie je drahšia. Pokiaľ nedôjde k zdraženiu skládkovania, pre investorov nebude zaujímavé investovať do iných foriem nakladania s odpadom,“ upozornil Christenko.

Slovák totiž míňa na odpadové hospodárstvo 0,22% z priemerného zárobku, kým v západnej Európe sa táto hodnota pohybuje na úrovni 4-5%. Preto bude potrebné, aby investovali väčšie sumy do narábania z odpadmi. „Mali by sa presmerovať fondy, ktoré sa vygenerujú zo zvýšenie poplatkov na podporu iných druhov nakladania s odpadom. Do roku 2020 budú potrebné nové zariadenia na spracovanie odpadu v objeme 300 tisíc ton ročne. Do roku 2025 v objeme 800 tisíc ton ročne,“ konštatoval Christenko, ktorý vidí pre Slovensko vzor v nakladaní s odpadom v susednom Rakúsku. „Tak, aby 30% odpadu  putovalo na materiálové zhodnotenie, 30%, ktoré by sme vedeli dosiahnuť zvýšenou mierou kompostovania bioodpadu a približne 30%, ktoré by sme mohli energeticky zhodnotiť,“ uzavrel Christenko. 

Pozrite si reláciu EKONOMIKA s moderátorom Richardom Kvasňovským.