Aktuálne je však podľa Hrabka potrebné politickú pozíciu prezidentky akceptovať. „Je to jej rozhodnutie. Ona pozná hlavné dôvody, pre ktoré sa tak rozhodla. Zároveň je treba povedať, že pani prezidentka ešte nikam neodchádza, bude ako hlava štátu fungovať ešte rok,“ poznamenal Hrabko s tým, že najdôležitejšie úlohy hlavy štátu v tomto období budú súvisieť s kreovaním novej vlády po septembrových parlamentných voľbách.

Aktuálne volebné obdobie kládlo na prácu hlavy štátu mimoriadne nároky, rozhodnutie nepokračovať v nej je však podľa Hrabka aj daňou za politickú neskúsenosť prezidentky. „Byť hlavou štátu by malo byť jedným z vrcholov politickej kariéry a rozhodne nie nástupom do kariéry,“ konštatoval.

Na celkové hodnotenie výkonu Zuzany Čaputovej v úrade je podľa neho príliš skoro a vhodný čas bude na konci jej funkčného obdobia. Za chybu však považuje súhlas s neskorým termínom predčasných volieb a príliš dlhé váhanie pred rozhodnutím vymenovať úradnícku vládu.

Na poznámku ministra obrany Martina Sklenára, že prezidentka Zuzana Čaputová by bola "naozaj dobrou kandidátkou" na generálnu tajomníčku NATO, Hrabko reagoval, že to by podľa neho platilo v pokojnejších časoch a dnes bude NATO skôr hľadať kandidáta so skúsenosťami z oblasti obrany.

Za jedného z výrazných potenciálnych kandidátov na post prezidenta Hrabko považuje bývalého ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. „Bude jedným z najsilnejších kandidátov, lebo sa za neho postavia viaceré politické strany. Som presvedčený, že pán Korčok kandidovať bude, len to ešte nechce povedať,“ konštatoval Hrabko. Rýchlu reakciu exministra, že kandidatúru zváži, osobne považuje za mediálny odkaz politickým stranám, ktoré by mohli takúto kandidatúru podporiť.