Bratislava 27. júna (TASR) - Nasledujúce roky budú pre Slovensko a jeho ozbrojené sily v znamení novej bezpečnostnej reality. Ich akcieschopnosť a prípadný úspech pri obrane štátu budú závisieť od toho, ako sa podarí na novú realitu adaptovať. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (GŠ OS) SR Daniel Zmeko to uviedol na utorkovom veliteľskom zhromaždení. Zdôraznil, že pozornosť a zdroje pre OS SR musia byť spoločensky akceptované.
        "Ak má občan, ktorý sa nachádza v neľahkej ekonomickej situácii, pochopiť a podporiť potrebu investovať zdroje do bezpečnosti, je potrebné, aby rozumel významu bezpečnosti a prepojeniu bezpečnosti na ekonomickú situáciu, teda aj jeho osobnú prosperitu," vyhlásil Zmeko. Celospoločenskú zhodu podľa neho nemožno dosiahnuť, ak sa akýkoľvek väčší modernizačný projekt stáva nástrojom politického súboja.
        Hrozby treba v novej bezpečnostnej situácii podľa náčelníka GŠ otvorene pomenovať a pripraviť sa na ne. Slovensko tiež musí byť pevnou súčasťou Aliancie. Za potrebné považuje tiež budovať nástroje proti hybridným hrozbám. Hovorí tiež o širokom pôsobení armády, napríklad pri migračných krízach.
        Ozbrojené sily označil Zmeko za životné poistenie štátu, do ktorého sa oplatí investovať hlavne v čase mieru. Vyzdvihol prebiehajúcu modernizáciu. Pripustil však, že zavádzanie novej výzbroje znamená aj zvyšovanie nákladov, napríklad na prevádzku či údržbu. Dve percentá HDP na obranu je podľa neho potrebné vnímať ako minimum.
        Aktuálna naplnenosť OS SR je podľa Zmeka približne 75 percent. Ako vysvetlil, pokles o dve percentá spôsobilo pribúdanie nových spôsobilostí i odchod personálu. Upozornil však aj na pokles záujmu o službu v armáde. Príčiny vidí v nedostatočnom spoločenskom postavení či náročnosti povolania.
        Pomoc Ukrajine označil Zmeko za správnu, v súlade s medzinárodným právom a bezpečnostnými záujmami Slovenska. Podotkol, že okrem konfliktu na Ukrajine je situácia nestabilná aj v ďalších regiónoch sveta, ktoré môžu vyústiť do novej krízovej situácie.
        Minister obrany Martin Sklenár označil uplynulé tri roky za najreformnejšie obdobie v dejinách rezortu. Vyzdvihol investície do infraštruktúry, výstroja či techniky, ktoré majú vojakom priniesť dôstojnejšie podmienky na výkon služby. Hovorí o vyše 100 rozbehnutých modernizačných projektoch aj zvýšení miezd vojakov. V čase pokračujúcej vojny na Ukrajine sa podľa neho darí postupne odkrývať prokremeľskú spravodajskú sieť. Vyzdvihol tiež prijatie strategických dokumentov či otvorenú komunikáciu rezortu. Pripomenul tiež priority z programového vyhlásenia vlády.
        Sklenár odmieta, že Slovensko pomáha Ukrajine na úkor vlastnej bezpečnosti. Poukázal, že výdavky na obranu SR sa zvyšujú. "Slovensko pomáha Ukrajine, ale pomáhame hlavne sebe," skonštatoval. Poznamenal, že najlepšou slovenskou obrannou politikou je mať na hranici stabilnú, prosperujúcu a mierovú Ukrajinu.
        Za pomoc a podporu Slovenska poďakoval na veliteľskom zhromaždení ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran. Náčelník GŠ OS SR si tiež prevzal vyznamenanie, ktoré mu udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský.