Bratislava 25. júla (TASR) - Súčasný stav energetickej krízy je podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) pre domáce podniky neudržateľný, v porovnaní so zahraničnou konkurenciou sa ich výroba predražuje. Mnoho z nich je preto nútených optimalizovať počet pracovných miest, meniť či krátiť pracovný čas, či presťahovať časť svojej výroby preč zo Slovenska. Zamestnávatelia z RÚZ o tom v utorok diskutovali s ministrom hospodárstva Petrom Dovhunom.
        Zamestnávatelia v tejto súvislosti upozorňujú, že v dôsledku pretrvávajúcich vysokých cien energií, absencie adekvátnych kompenzačných schém, a v kombinácii so zavádzanou regulačnou záťažou, konkurencieschopnosť slovenských podnikov každým dňom slabne. "Čím dlhšie bude tento stav pretrvávať, tým menej nových investícií bude do našej krajiny prichádzať. Aktuálna situácia zároveň čoraz viac zvyšuje riziko odchodu energeticky náročného priemyslu preč zo Slovenska," zdôraznil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
        Minister hospodárstva Peter Dovhun uviedol, že jednou z hlavných priorít ministerstva je pripraviť pre novú vládu alternatívy postupnej dekarbonizácie a transformácie Slovenska. V súvislosti s kompenzáciami za zvýšené ceny energií pre firmy spomenul osem kompenzačných schém, medzi nimi aj kompenzáciu pre každého, kto má IČO a merač spotreby plynu a elektriny.
        "Ako rezort hospodárstva sme súčasťou rokovaní na európskej úrovni o novom dizajne trhu, ktorý by mal priniesť dodatočné mechanizmy v oblastiach odberu a dodávky elektrickej energie, alebo takzvaný 'Contract for Differences', teda mechanizmus, ktorý môže v čase vyšších cien elektriny zabezpečiť vytváranie fondov, ktoré môžu slúžiť na kompenzácie rozdielu tých cien.
        Zatiaľ čo vo Francúzsku či Nórsku platia energeticky náročné podniky podľa RÚZ za elektrinu približne 40 eur za megawatthodinu (MWh), na Slovensku je aktuálna spotová cena na úrovni zhruba 115 eur za MWh. Vstupné náklady európskych aj slovenských fabrík na energie podľa RÚZ tvoria od takmer šesť až po viac než osem percent z ich celkových výrobných nákladov.
        Kiraľvarga dodal, že zásadnú transformáciu ekonomiky a výrobných procesov, akú si vyžadujú klimatické ciele EÚ aj SR, nie je možné dosiahnuť bez realistických riešení. "Pre energeticky náročný priemysel nie sú kolísavé zdroje energie, teda veterné či solárne, vhodným riešením a neposkytujú stabilitu dodávok ani cien," povedal.
        RÚZ upozornila, že súčasná situácia v oblasti energetiky, bez prijatia konkrétnej stratégie a prípravy akčného plánu ďalšieho posilnenia kapacity zdrojov a prenosovej sústavy, nie je stabilná ani priaznivá pre investície do rozširovania výroby či jej dekarbonizácie.