Bratislava 23. decembra (Teraz.sk) – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) svojim rozhodnutím nemať vlastného kandidáta na post prezidenta znížilo svoje šance presadiť sa vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré nasledujú bezprostredne po voľbách hlavy štátu. V TASR TV to 21. decembra povedal publicista Juraj Hrabko.

O rozhodnutí nepostaviť vlastného kandidáta KDH informovalo 19. decembra. "Súčasnú situáciu na Slovensku (KDH) vníma za zlomovú pre zachovanie slobody, preto sa chce na zápase o charakter krajiny zúčastniť inak ako prezidentskou kandidatúrou," uviedlo hnutie pre TASR.

Najneskorší možný termín prvého kola prezidentských volieb je 13. apríl 2024 a v prípade, že nebude prezident zvolený v prvom kole, sa do 14 dní koná druhé volebné kolo. Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v čase od 6. do 9. júna 2024, teda prakticky len niekoľko týždňov po zvolení prezidenta.

Podľa Hrabka preto väčšinu času, ktorú by normálne strany na budúci rok venovali eurokampani, prekryje kampaň v priamej voľbe hlavy štátu. „Kampaň do Európskeho parlamentu, samozrejme, bude, ale s tým bude súvisieť aj prezidentská kampaň. Už tam sa mohla zo strany KDH začať kampaň do europarlamentu,“ reagoval na staršie vyhlásenia KDH, podľa ktorých zvažovali možnosť podporovať pri kandidatúre na post prezidenta niektorého z lídrov svojej eurokandidátky.

Takýto postup by podľa Hrabka pre KDH zaistil v čase kampane do volieb prezidenta vyššiu medializáciu. „Keďže zakrátko po prezidentských budú voľby do Európskeho parlamentu, sa KDH pripravilo o možnosť robiť jednu kampaň naviac,“ dodal.

Na otázku, či môže byť toto „oslabenie“ KDH v eurokampani výhodou pre ich konkurenciu medzi konzervatívnymi stranami, Hrabko odpovedal, že s hodnotením treba počkať, kým sa vyjasní situácia v samotných prezidentských voľbách. „Zatiaľ to stále vidím tak, že to bude primárne súboj medzi Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim, ktorý svoju kandidatúru stále ešte nepotvrdil,“ zhrnul Hrabko.

Opozičné strany Progresívne Slovensko, KDH, SaS a hnutie Slovensko podľa neho urobili chybu, keď za cieľ svojich mítingov na uliciach vyhlásili zabránenie zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý nie je reálny. Potom, ako po parlamentných voľbách neuspeli v snahe vytvoriť vládnu koalíciu, ich teraz podľa Hrabka zrejme bude čakať aj neúspech pri snahe zablokovať rušenie ÚŠP. Ak by si stanovili menej ambiciózny cieľ, napríklad zabrániť zrušeniu ÚŠP v pôvodne stanovenom termíne k 15. januáru, podľa Hrabka by mohli zdržanie pri procese rušenia úradu prezentovať ako úspech.

Na margo začiatku prác na príprave Etického kódexu poslanca NR SR, Hrabko povedal, že hodnotu bude mať vtedy, ak ho v konečnom dôsledku podporí koalícia aj opozícia. „Cieľ by mal byť dosiahnuť čo najvyššiu zhodu, možno ústavnú väčšinu. Lebo v opačnom prípade to nemá zmysel a bude to iba etický kódex aktuálnej vládnej koalície,“ upozornil.