Bratislava 1. júna (TASR) – Ľudia vo svojich obydliach vytvárajú perfektné podmienky pre množenie komárov, ktorým na to stačí veľmi malé množstvo vody. „Môže to byť hocijaká nádobka, ktorá udrží množstvo vody vo veľkosti polievkovej lyžice, vrchnáčik od plastovej fľaše. Sú to aj veci, ktoré bežne používame: kvetináče, misky pod kvetináče, misky s vodou pre zvieratá,“ v relácii TASR TV Zdravie to uviedla vedkyňa Viktória Čabanová z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV).

Tieto „domové“ komáre môžu byť roznášačmi rôznych vírusov a dokážu v našich podmienkach prežiť aj zimu. „Ako dospelce vedia prezimovať a držať v sebe vírus, a na jar, keď sa prebudia, prenášajú ho do ďalšieho roka,“ spresnila.

Takto si u nás vytvárajú ustálené populácie aj komáre schopné prenášať vírusy, ktoré na Slovensku v minulosti neboli. „Takým vírusom je západonílsky vírus a vírus usutu. Tieto dva vírusy u nás cirkulujú už niekoľko desiatok rokov,“ uviedla vedkyňa. Ako dodala, počet infekcií v dôsledku týchto vírusov v Európe narastá a zaznamenali sme ich aj na Slovensku.

Zo šiestich inváznych druhov komárov sa na Slovensku podľa nej aktuálne nachádzajú tri. Najnebezpečnejším je ázijský tigrovaný komár, ktorý vie prenášať aj tropické vírusy. „Tam je riziko, aby sa k nám nedostali vírusy ako Zika, dengue a chikungunya,“ upozornila. Komára tigrovaného vieme podľa nej rozoznať podľa toho, že je oveľa agresívnejší a štípe aj cez deň. „Má rád ľudí a ide im väčšinou po nohách,“ poznamenala vedkyňa.

Vírus môže preniesť na človeka slina komára, ktorú vpustí do tela človeka pri uštipnutí. „Väčšina vírusov prenášaných komármi je bezpríznaková, približne 80 percent ľudí nemá žiadne príznaky,“ povedala Čabanová. U ostatných sa môžu po uštipnutí objaviť príznaky podobné chrípke, ktoré väčšinou odznejú samy. „Pri západonílskom víruse môžu prísť aj neurologické ťažkosti, napríklad zápal mozgových blán,“ upozornila.

Štípance od komárov by sme si podľa odborníčky nemali škrabať. „Komár žije v prírode, môže mať na sebe rôzne baktérie alebo plesne, ktoré sa väčšinou nachádzajú na vrchu jeho tela. Keď si štípanec škrabeme, môžeme si baktérie preniesť do rany,“ upozornila. Štípance od komárov poradila chladiť napríklad mentolovými gélmi alebo krémami, ktoré stiahnu opuch aj svrbenie.

Ďalšou veľkou skupinou komárov, s ktorými sa v našich končinách stretávame, sú kalamitné alebo záplavové komáre. „Tie žijú krátko, liahnu sa masovo v tisícoch až miliónoch,“ vysvetlila odborníčka. Podľa nej záplavové komáre neprenášajú také významné patogény. „Pre človeka sú len nepríjemné tým množstvom,“ konštatovala.

Najlepšou ochranou proti komárom sú repelenty. „Odporúčam, aby ľudia čítali aj príbalové letáky, aby ich správne používali. Viaceré prípravky sa odporúčajú striekať na oblečenie, nie na pokožku,“ upozornila.Na svete existuje viac ako 3500 druhov komárov, na Slovensku žije približne 60 druhov. Vedci v SAV vytvárajú na ich výskum vlastný chov, ktorý im pomáha pri experimentálnych štúdiách. „Chráni ho bezpečnostný systém, aby komáre neunikli,“ prezradila vedkyňa.