Bratislava 29. septembra (TASR) - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spúšťa v súčinnosti s Univerzitou Komenského v Bratislave a Ligou proti rakovine pilotný projekt plošného merania karcinogénneho radónu. Zamerať sa chcú v prvom rade na školské a predškolské zariadenia, ale aj domovy sociálnych služieb, následne tiež aj na mestské byty či mestské priestory. Týka sa to priestorov na prízemí, v suterénoch či pivniciach. Informovali o tom na pondelkovom brífingu.
        „Začíname s cieleným meraním. Práve tým, že budeme mať presné merania zaznamenané a vyhodnotené, budeme vedieť, akým opatreniami sa budeme ďalej riadiť preto, aby sme eliminovali zvýšenú koncentráciu radónu v ovzduší,“ skonštatoval predseda ZMOS Jozef Božik.
        Touto iniciatívou reagujú na legislatívu, ktorá bola na Slovensku prijatá v roku 2018. Nie je to len o samotnom meraní, ale aj o osvete medzi ľuďmi, keďže sa o tejto téme zatiaľ veľa nehovorí. Cieľom je zmapovať situáciu a v horizonte niekoľkých rokov prispieť k tomu, aby sa aj monitorovaním radónu a elimináciou jeho vplyvu zabránilo narastaniu onkologických alebo rakovinových ochorení. Z hľadiska výskytu rakoviny je totiž radón druhý najčastejší dôvod vzniku rakoviny pľúc, hneď po fajčení.
        Radón vzniká z rádioaktívneho rozpadu uránu a rádia v horninách a pôde. Radón sa následne mení na olovo a polónium, pričom všetko sú to karcinogénne prvky, ktoré spôsobujú rakovinové ochorenie. Radón je plyn, ktorý človek nevidí, ani necíti. Nebezpečenstvo predstavuje pre prízemné a pivničné priestory, pre vyššie pochodia nebezpečenstvom nie je. V príbytkoch, keď sa nevetrá, najmä počas zimných mesiacov alebo chladnejších jesenných a jarných, spôsobuje to, že sa viaže v krvi a môže spôsobiť rakovinu pľúc.
        „Tým, že je dom menej vetraný, dokáže sa tam akumulovať a niekedy dokáže dosiahnuť veľmi vysoké koncentrácie. Čím je koncentrácia vyššia a doba pobytu v takomto pobytovom priestore väčšia, tým sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc,“ priblížila Monika Müllerová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK s tým, že základom je vetranie a ak nepomáha, prichádzajú na rad rôzne stavebné úpravy vrátane natiahnutia hydroizolačných či protiradónových fólií.
        Zapojiť sa do projektu môžu samosprávy, ale aj samotní obyvatelia, ktorí sa v prípade záujmu môžu obrátiť buď na primátora či starostu, alebo priamo na ZMOS. Združenie vysoké náklady v súvislosti s meracími zariadeniami a detekciou nepredpokladá, vie si však predstaviť finančnú pomoc zo strany štátu formou grantu či prostredníctvom eurofondov v prípade potrebných stavebných úprav.