Bratislava 28. júna (TASR) - Téma referenda o predčasných parlamentných voľbách je spolitizovaná. Slúži ako nástroj v straníckom súboji. Poukázal na to politológ Branislav Dolný z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v relácii Štúdio TASR v TASR TV. Myslí si, že strany tento inštitút využívajú napríklad na zviditeľnenie, ale aj mobilizáciu svojich voličov.

„Referendum ako také ponúka lepší nástroj, ako uchopiť a kontrolovať politickú tému na oveľa dlhší čas. Pokiaľ chcete ako poslanci odvolať vládu, máte možnosť dať návrh na vyslovenie nedôvery. Toto však trvá niekoľko týždňov, to rokovanie ľudí až tak neosloví, téma veľmi rýchlo odznie. Pokiaľ na to idete prostredníctvom referenda, tak to trvá dlhšie. Je to niekoľkomesačný proces,“ skonštatoval v relácii Štúdio TASR.

Dolný poukázal na to, že téma referenda o predčasných voľbách sa začala na politickej scéne objavovať od 90. rokov 20. storočia. Pripomenul, že v roku 1994 sa takéto referendum pokúsil iniciovať vtedajší predseda HZDS Vladimír Mečiar. „Prezident Michal Kováč ho však nevypísal, pretože zistil, že podpisov nie je dosť. To vyvolalo zásadný konflikt, avšak už v krátkom čase na to sa parlament zhodol na konaní predčasných volieb, čiže tento spor odišiel do úzadia,“ ozrejmil.

Ďalšie iniciatívy Slovensko zaznamenalo od roku 2000. V tom roku sa konalo referendum, ktoré iniciovalo HZDS. „Účasť bola však len okolo 20 percent, čiže nebolo platné,“ okomentoval politológ. Úspešné nebolo ani referendum s touto otázkou v roku 2004, ktoré iniciovala Konfederácia odborových zväzov s podporou strany Smer. Referendum o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia parlamentu chcel opäť v roku 2021 iniciovať Smer-SD, ktorý bol vtedy v opozícii, s ďalšími stranami. „Prezidentka Zuzana Čaputová sa však obrátila na Ústavný súd SR, ktorý rozhodol, že takéto referendum nie je v súlade s ústavou,“ okomentoval politológ.

Poukázal na to, že potom sa začali objavovať návrhy a iniciatívy zaviesť do Ústavy SR možnosť skrátiť prebiehajúce volebné obdobie parlamentu aj referendom. Smer v roku 2023 s ďalšími vtedajšími opozičníkmi inicioval referendum o tom, či ľudia s takou zmenou ústavy súhlasia. Pre nízku účasť bolo neplatné. V súčasnosti sú na stole viaceré takéto návrhy. Túto zmenu chce na septembrovú schôdzu podať koaličný Hlas-SD. Opozičné Hnutie Slovensko má takúto úpravu v parlamente od augusta 2025. Ministerstvo spravodlivosti zase v máji predložilo do pripomienkového konania návrh, ktorým chce zaviesť možnosť odvolať NR SR pred uplynutím volebného obdobia cez inštitút ľudového hlasovania.

Slovensko podľa Dolného nevyhnutne túto zmenu nepotrebuje. Nemá však zásadnejší problém s tým, aby sa úprava zaviedla. „Dôležité je, akým spôsobom bude takáto možnosť nadizajnovaná a s akým cieľom,“ doplnil s tým, že by bolo treba zrealizovať opatrenia, aby sa z toho nestal nástroj permanentnej volebnej kampane. V tomto smere mu príde lepší návrh z dielne rezortu spravodlivosti ako Hlasu-SD. Poukázal na to, že obsahuje viaceré poistky a časové obmedzenia. „Iniciatívu ministerstva spravodlivosti by som videl ako lepšie riešenie ako len tak do ústavy zaviesť jednoduché ustanovenie, že aj referendom môžeme skracovať volebné obdobie,“ dodal.