Bratislava 13. apríla (Teraz.sk) – Nárast obezity v populácii je taký, že už môžeme hovoriť o pandémii, nielen u dospelých ale aj u detí a adolescentov. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA), viceprezidentka Európskej spoločnosti pre štúdium obezity (EASO) a predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti (OS SDS) doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová.

Podľa štatistík postihuje na Slovensku obezita až 60 percent populácie. Nespôsobuje ju len príjem vysokokalorickej stravy a nízka pohybová aktivita. „Sú to aj ďalšie faktory, ktoré súvisia s potravinami, napríklad s obrovským množstvom vysoko spracovávaných potravín, ktoré sú k dispozícii v obchodoch a tiež nízkou konzumáciou zeleniny,“ zhodnotila. Ako dodala, na obezitu vplývajú aj socio-ekonomické a kultúrne faktory, množstvo spánku, stres, aj životné prostredie.

Obezita je chronické ochorenie, ktoré je rizikovým faktorom pre rozvoj viac ako dvesto chronických preventabilných ochorení. „Tukové bunky alebo dysfunkčné tukové tkanivo ovplyvňujú každý jeden orgán v organizme,“ uviedla doc. Fábryová. Zároveň vysvetlila, že obezita je významným faktorom pre rozvoj ďalších kardiometabolických ochorení ako cukrovka 2. typu, infarkty, cievne mozgové príhody, poruchy metabolizmu lipidov, ale veľmi často býva prítomné aj stukovatenie pečene a vysoký krvný tlak.

Obezita má vzťah aj k rozvoju trinástich nádorových ochorení, k Alzheimerovej chorobe, alebo k Parkinsonovej chorobe. „Sú to neurodegeneratívne ochorenia, ktoré sa dajú práve redukciou hmotnosti spomaliť,“ konštatovala doc. Fábryová.

V súčasnosti sa obezita meria pomocou Body mass Indexu (BMI) teda indexu telesnej hmotnosti. „Na základe BMI sme schopní kategorizovať obezitu na nadhmotnosť to je BMI od 25 do 29,9 kilogramu na meter štvorcový, potom obezitu, nad 30 kg/m2,“ vysvetlila odborníčka. Ako dodala, obezita sa potom ešte delí na podkategórie, obezita prvého stupňa, obezita druhého stupňa a obezita tretieho stupňa. „Obezita tretieho stupňa je vlastne BMI nad 40 kg/m2,“ spresnila.

Dôležitým parametrom pre zaklasifikovanie stupňa obezity je aj obvod pása, ktorý veľmi úzko súvisí s množstvom brušného tukového tkaniva. Obvod pása u žien by mal byť do 80 cm a u mužov do 94 cm. „Všetko, čo je nad túto hranicu zvyšuje riziko rozvoja kardio metabolických komplikácií súvisiacich s obezitou,“ uviedla.

Odborníci dnes čoraz viac používajú pomer pás/výška, ktorý by mal byť pod 0,5, riziko výraznejšie narastá pokiaľ je tento pomer viac ako 0,6.

Základnou líniou liečby všetkých metabolických ochorení, nielen obezity, ale aj cukrovky druhého typu, porúch metabolizmu tukov, je zmena životného štýlu. „V podstate ide o redukciu kalórií, zvýšenie pohybovej aktivity,“ povedala. Upozornila, že manažment hmotnosti je určite potrebné riešiť s odborníkom. „V súčasnosti pracujeme na tom, aby sme mali vytvorený multidisciplinárny tím, ktorý zabezpečí komplexný manažment jedincov žijúcich s obezitou,“ dodala doc. Fábryová.

Lekárka odporúča v klinickej praxi viac využívať kalorické tabuľky. „Keď sa ľudia naučia s nimi pracovať, zvýšia si svoju potravinovú gramotnosť. Tá je vo všeobecnosti v slovenskej populácii veľmi nízka,“ zhodnotila odborníčka.

Diétu treba doplniť pohybovými aktivitami, pretože znížením hmotnosti strácame aj svalovú hmotu. “Keď niekto zredukuje kilogram hmotnosti, súčasne s tým kilogramom hmotnosti stratí 300 gramov svalovej hmoty. Preto je dôležité sa hýbať, posilňovať a s tou svalovou hmotou pracovať,“ vysvetlila.

Lekári majú pri liečbe obezity k dispozícii aj modernú farmakoterapiu. „Na Slovensku máme k dispozícii tri lieky na liečbu obezity. Kým lekár rozhodne o ich použití, musí poznať celkovú anamnézu pacienta. Musíme vedieť, aké má iné ochorenia, aby bola liečba bezpečná a účinná,“ vysvetlila.

Ďalším riešením je chirurgická liečba obezity. Prípadne kombinácia bariatrickej/metabolickej chirurgie s farmakologickou liečbou. „Najčastejším výkonom na Slovensku bývajú rukávovité resekcie žalúdka, čím sa zmenší objem žalúdka, čo následne vedie k redukcii hmotnosti,“ vysvetlila s tým, že čoraz viac sa začínajú využívať menej invazívne endoskopické metódy.

„V konečnom dôsledku nejde „iba“ o redukciu hmotnosti, teda stratu kilogramov, ale v prvom rade o dlhodobé prínosy pre zdravie, duševnú pohodu, fyzické fungovanie a zlepšenie kvality života,“ uzavrela doc. Fábryová.